Sobota, 23. marca 2013 o 23:45 hod.
Moje dieťa, mnohí nechápu moju úlohu Spoluvykupiteľky. Ani nevedia, prečo je to tak.
Keď som akceptovala výzvu stať sa Matkou Božou, zviazala som sa so Zmluvou o Božej spáse ľudstva.
Keď som porodila môjho Syna, cítila som rovnakú lásku, akú by mala každá matka k svojmu dieťaťu. Tento čistý, krásny chlapček bol mojou súčasťou, mojím vlastným telom a krvou. Ale zároveň som si uvedomovala, že nie je len tak hocijakým dieťaťom. Jeho Duch vstúpil do mojej duše hneď, ako som naňho uprela zrak. On a ja sme boli prepletení ako jeden celok, v ktorom som cítila každú emóciu, radosť, bolesť a lásku, ktorá ním prúdila. Vedela som tiež, že on je Boží a že ja ako taká som len jeho služobníčka, hoci mi to nikdy nedal pocítiť.
Ako bábätko mi položil svoju Božskú hlavu na hruď a šepkal slová lásky s takým dojatím, že to napĺňalo moje srdce a ja som mala pocit, že praskne šťastím. On, toto moje malé dieťa, sa stal všetkým, pre čo som žila. Každý dotyk ma napĺňal takou neuveriteľnou nehou a radosťou. Všetci, ktorí ho videli, ešte ako bábätko, mi hovorili, aký je výnimočný. Jeho prenikavé oči im rozochvievali duše a mnohí nevedeli prečo.
Toto zvláštne puto medzi mnou a mojím milovaným Synom sa nikdy nedalo pretrhnúť. Vedela som, že som sa narodila len preto, aby som sa mohla stať jeho Matkou. Táto úloha bola jediným dôvodom môjho bytia.
A tak som na každú jeho potrebu reagovala a on s takou láskou a súcitom uprednostňoval všetky moje potreby pred tými svojimi. Jeho túžby som vždy plnila ja, jeho Matka, jeho pokorná služobnica.
Keď mu neverili, že je Syn človeka, keď ohlasoval pravdu a robil, čo chcel jeho Otec, plakala som horkými slzami. Ako ma to zlomilo, keď som musel byť svedkom jeho prenasledovania.
Znášala som jeho bolesť, nielen tak, ako by to robila každá matka – keby videla bolesť spôsobenú svojmu dieťaťu – jeho bolesť sa stala mojou a moja jeho.
Prinútili ho chodiť, ruky mal spútané vpredu povrazmi okolo pása, čo znamenalo, že mohol chodiť – len s námahou a po malých kúskoch. Pokiaľ na jeho roztrhané a roztrieštené telo hodili kríž, moja bolesť bola taká neznesiteľná, že som neustále omdlievala.
Moja bolesť nebola len fyzická; môj smútok prebodol moje srdce a roztrhol ho na dve časti. Moje srdce je dodnes prepletené so Srdcom môjho Syna, a tak počas Veľkého týždňa znovu a znovu prežívam bolesť, muky a prenasledovanie s mojím Synom.
Deti, vysvetliť krutosť, ktorá bola spôsobená môjmu Synovi, by pre vás bolo nemožné pochopiť, tak kruté bolo bičovanie. Telo môjho Syna bolo roztrhané na kusy.
Nikdy nezabudnite, že bol Synom človeka, poslaným vykúpiť každú dušu na zemi, vrátane tých, ktoré žijú v dnešnom svete. Zomrel v strašných mukách, aby dnes zachránil každého z vás. Jeho utrpenie sa neskončilo na Kalvárii. Stále ho bude znášať, on, až do Veľkého dňa jeho Druhého Príchodu.
Tí, ktorí ignorujú tieto varovania z neba, môžu tak slobodne urobiť. Za toto odmietnutie nebudú súdení. Ale keď sa budú vzďaľovať od pravdy týchto zjavení z neba, budú zvádzaní k hriechu. Hriechy, ktorými budú pokúšaní, budú tie, ktoré títo nepriatelia v Cirkvi môjho Syna na zemi už nebudú vyhlasovať za hriech.
Ďakujem vám, deti, že ste otvorili vaše mysle, vaše srdcia a duše tomuto volaniu z neba, ktoré vám bolo poslané z lásky, ktorú Boh prechováva ku všetkým svojim deťom.
Vaša milujúca Matka
Matka Spásy